Hodnocení a zkušenosti s autem
Justinka bola sprevodovaná na akceleráciu tak do rýchlosti 100 km/h. Motor bol svižný a v porovnaní s bratovým favoritom si myslím že bol živší. Ľahko sa vytáčal do otáčok, čo spôsobovalo čsté "prešmikovanie" 12" kolies na semaforoch. Spotreba bola rovnaká aj napriek tomu, že Justinka mala o jeden valec menej. Výkon tam bol vyšší o par koní oproti favoritu, ale presne si nepamätám o koľko. Bolo to dávno čo som sa na nej preháňal a spoznával taje náhonu na všetky kolesá.
Teraz si spomínam, že som dal prelisovať plecháče a kolesa potom pekne, decentne licovali blatníky a úprimne, citelne sa zlepšila stabilita vozidla.
Ale pome k samotnému náhonu. Justinka mala zapínateľný náhon na všetky kolesa. Štandardne bol náhon na predné kolesá a gombíkom, priamo na prevodovej páke, sa zapínal zadný náhon. Ten bolo možné zapnúť hocikeda za jazdy s podmienkou, že auto nesmelo akcelerovať ani brzdiť. Proste ste len držali svoju rýchlosť a zapli zadný náhon. Samotný 4x4 je takpovediac "surový".
Okrem samotného testovania dostupnosti a prejazdnosti som mal dva zážitky, kedy som sa cítil ako malý "big boss". Na jednom workshope vo Vysokých Tatrách som ako jediný parkoval na zasneženom parkovisku pred hotelom. Ostatné autá parkovali na ceste. A druhý prípad súvisiaci s už spomínanou prednou poloosou, keď mi za jazdy odpadla,zapol som zadny náhon a pokracoval rovno do servisu.
Co sa týka jazdného komfortu, tak v Justinke je neporovnateľne viac priestoru pre šoféra a spolujazdca ako vo favorite. O nejakej bezpečnosti sa hovoriť nedá, je to rozmerovo malé autíčko, ale šikovné.
Mrzí ma, že nemám jedinú fotgrafiu v PC, len par fotiek a krátke video pri testovaní náhonu 4x4 na VHS.
Po Justinke som mal 4 roky agresívnu Hondu Civic a teraz sa vozíme už rok a pol na dospelom Subaru Legacy.