Hodnocení a zkušenosti s autem
Moskvitch 408 je staršou verziou 412. Toto vozidlo z CCCP na mňa vždy pôsobilo ako tank. Pôvodne mali asi súdruhovia zkonštruovať obrnené vozidlo, a potom sa asi rozhodli pre Moskvitch:-)Na aute som najazdil len málo, no moje dojmy sú:
VZHĽAD
Exteriér:
Ako som spomínal karoséria je podobná s modelom 412, líši sa niektorými detailami ako sú
- predné svetlomety sú kruhové taktiež maska chladiča je rozdielna
- zadné svetlomety sú zvislé
- iná je palubka a radenie je na volante
-rozdielne kľučky na dverách
Auto má už v dnešnej dobe veteránistický vzhľad. Možno je to len môj dojem ale auto sa dosť podobá na americké krížniky tej doby. Nie veľkosťou ale tvarmi, ale vtedy to bol asi taký trend. V tej dobe išlo o jedno z tých lepších a elegantnejších áut. Človeka na prvý pohľad zaujme veľká pochrómovaná maska chladiča,ktorá dodáva autu kus elegancie. Pod prednou ŠPZ , ktorá sa dá vyklopiťsa nachádza otvor, cez ktorý je možné pripojiť kľuku a naštartovať auto týmto spôsobom. Ovšem je ťažké pretočiť motor. Nasleduje mohutná predná kapota, ktorá je elegantne zaguľatená a tvorí celok s blatníkmi. Na zadnom C stĺpiku sú osadené malé svetielka, ktorých účel netuším. Zadná kapota je medzi takými kvázi krídlami, na ktorých sú zadné svetlá. Práve tento detail spolu s volantom a pákou na volante mi silno pripomína ameriku. Spiatočkové svetlá sú umiestnené mimo zadných svetlometov. V zadu pod ŠPZ, ktorá je výklopná je hrdlo palivovej nádrže, ktoré je tu pekne schované, na karosérii by pôsobilo rušivo a narúšalo by celistvosť vozu. Po otvorení zadnej kapoty sa nám objaví celkom veľký batožinový prietor, ktorý má podľa môjho odhadu asi 400 litrov. Časť tohto priestoru zaberá rezerva.
Interiér
Po usadnutí za volant, či skôr kormidlo, človeka prekvapí mäkké sedadlo, do ktorého sa zaborí s pomerne malým operadlom bez opierky hlavy. Pred nami sa nachádza už spomínaný volant, ktorý je podobný ako u žigulákov a radiaca páka. Na prístrojovej doske je tachometer, teplomer a ukazovateľ paliva spolu s niekoľkými základnými kontrolkami, zvyšok pabubky je železný vo farbe karosérie. V strede sa nachádza elektrická zásuvka so zapaľovačom ( vymoženosť na tú dobu ) a popolník , nad nimi je akási mriežka s svojicou páčok, na reguláciu vetrania. Pred spolujazdcom sa nachádzajú malé dvierka kastlíka s elegantným strieborným nápisom Moskvich.Spínacia skrinka sa nachádza na ľavej strane. Nižšie sa nachádza ručná brzda, ktorá pripomína kľučku z dverí a ovláda sa povitiahnutím. Medzi vodičom a spolujazdcom sa nachádza mierny tunel, ktorý je však prázdny, keďže ručná brzda je inde. Na zadných sedadlách toľko miesta nie je - v zadu je to stiesnené, čo je prekvapujúce vzhľadom na veľkosť kabíny. Čalúnenie dverí uberá autu na elegancii a pôsobí veľmi nevkusne v porovnaní s čalúnením sedadiel. Je to akási červená hmota pripomínajúca linoleum. Na dverách sú páčka na sťahovanie okien a kľučky, ktoré v dolnej polohe zamkýnajú dvere a v hornej otvárajú. V strede stropu sa nachádza lampička, ktorá sa dá zapínať a vypínať podľa potreby.
Pod kapotou sa nachádza štvorvalec s objemom 1487 kW a výkonom 55kW a rozvodom OHC. Napriek svojmu výkonu v dnešnej dobe poskytoval autu len chabú dynamiku. Výhodou bolo, že motor nebol náročný na kvalitné palivo ani olej, a keďže olej neustále kvapkal a ani sa veľa nenajazdilo nebolo ho treba často meniť, len dolievať. Často skloňovaným slovom pri tomto aute bola spotreba. Pri najčastejších jadzách v meste sa pohybovala okolo 12l ale dalo sa jazdiť aj za 8 l . Záležalo od podmienok, štýlu jazdy a nastavenia karburátora. Motor tohto auta je nezmar. Podvozok bol v zadu vybavený nezničiteľnými listovými perami dvojitými závesmi vpredu. Auto malo veľkú svetlú výšku a tiež dobrú priechodnosť terénom -práve tu sa správal ako tank. No pri vyšších rýchlostiach auto plávalo a nakláňalo sa. Ale pruženie bolo dosť mäkké.
JAZDNÉ VLASTNOSTI
Auto bolo konštruované na 60 roky minulého storočia, a tak to aj treba brať. Riadenie bolo ťažké, no podobné ako u žigulákov. Radenie rýchlostí bolo zaujímavé, keďže bolo na volante, človek si na toto musel chvíľu zvykať a ke´d presadol do iného tak šmátral okolo volantu :-)Dráhy tejto páky boli pomerne veľké. Po naštartovaní sa ozval sovietsky nezmar, zaradiť jednotku k sebe a hore a ide sa :-) Pri rozbiehaní mal Moskvich prekrásny zvuk, podobný majú všetky ruské autá ale ten moskvičovský sa mi veľmi páčil. Zvyšujúcou sa rýchlosťou sa zvyšuje aj hlučnosť v tomto " tanku " , už pri 70 človek nepočuje vlastného slova. Pri rýchlosti 90 km/h už išlo človeka z auta vytriasť:-), vzhľadom na stav a vek. Auto nebolo veľmi vhodné v dnešnej dobe do mesta na nákupy, pretože bolo dosť veľké a ťažkopádne sa s ním manévrovalo na preplnených parkoviskách - skrátka tank. Taktiež bubnové brzdy "brzdili! mizerne, bolo treba oveľa skôr začať brzdiť. Čo sa týka bezpečnosti, tak sa v tomto aute možno spoliehaľ len na neuveriteľné hrubé plechy ( ktoré ale boli hnilé ) a inak asi nič. Auto nemalo od výroby ani bezpečnostné pásy, ktoré sa po neustálej policajnej buzerácii museli prirobiť.
Na záver
Toto auto urobilo kusisko dobrej roboty, prežilo, nemožné ale neprežilo sprísňujúce sa emisné normy a rastúce náklady za technické kontroly a pokuty ( policajti radi zastavujú staré autá a vždy si niečo nájdu, v poslednom polroku už na neho poľovali) a taktiež korózia, ktoá auto hlodala. Ďalším faktorom bol nedostatok náhradných dielov, ktoré boli už hádam len medzi veteránistami. Tak skončil Sergej, ako ho strýko volal na automobilovom cintoríne, čo je škoda, lebo to bol kus histórie.