Škoda Octavia Combi 1,8T 20 V SLX

Hodnocení a zkušenosti s autem

Pol roka s Octaviou Combi 1,8 T 20 V kúpenou z druhej ruky.

Zovňajšok:

Majestátnym dojmom zvonka pôsobí, sťaby oblízaný cukrík hladká a oblá karoséria. Aj keď má trochu zastaralú prednú časť, podľa môjho subjektívneho názoru je stále krásna a jej krásu umocňujú široké kolesá s hliníkovými ráfmi.

Vnútrajšok:

Nemecky strohý, ale praktický interiér. Sedel som aj v pohodlnejších sedadlách. Keď si za volantom pri mojej skôr nižšej postave (175 cm) urobím aké – také pohodlie, potom na zadných sedadlách o nadbytku priestoru už hovoriť nemožno. Oproti priestoru pre posádku vzadu je batožinový priestor veľkorysý – odhadujem, že tak asi štvormŕtvolový, ako by povedali moji recesistický zákazníci z čias, keď som predával autá. Určite je však taký rozľahlý, že predmety uložené bezprostrene za zadnými operadlami je ťažké dočiahnuť bez toho, aby som si urobil otlačok cesty zo zadného nárazníka rovno na nohavice.

Podvozok:

Pätnásť palcové pneumatiky široké 205 mm navodzujú dojem, že Octavia jazdí po koľajniciach. Pri skúškach možností pneumatík na snehu Octavia preukázala jednoznačne nedotáčavý charakter podvozka. Napriek staršiemu dátu narodenia podvozka jeho vlastnosti sú stále výborné. Po mojich prvých skúsenostiach s ABS a EDS musím konštatovať, že nie sú všemocné a hranice svojich možností majú položené oveľa nižšie, ako som očakával.

Ovládanie:

Ovládacie prvky sa zdajú byť na svojom mieste a ničím nevybočujú z dnešného štandardu. Žiaden z ovládačov nevyžaduje zmenu v podvedomí zapísaných návykov. Trochu nešikovne sa mi zdajú byť umiestnené ovládače vetrania, vykurovania a klimatizácie. V polohe prevodovej páky vpredu je k nim dosť nešikovný prístup.

Motor:

Silný a výkonný turbo motor 1,8l, s 20 ventilmi, ktorý spočiatku vzbudzoval vo mne rešpekt sa predviedol ako stroj s priam geniálnymi vlastnosťami. Je tichý, úsporný, tolerantný voči zaobchádzaniu je naň absolútne spoľahnutie v každej situácii. Nenechá vodiča v úzkych v žiadnej situácii a vytiahne ho z každej hroziacej šlamastiky – je lepší, ako najlepší priateľ. Motor 1,8 T 20 V je najkrajším briliantom Octavie. Je to asi najlepší stroj, aký som kedy ovládal. Jeho tajomstvo spočíva v priebehu krútiaceho momentu, ktorý nadobudne svoju maximálnu hodnotu 210 Nm už pri 1750 ot/min a neklesne pod ňu ani pri 4750 ot/min. Takéto kúzla zrejme dokáže iba turbodúchadlo s nastaviteľnými vlastnosťami.

Prevodovka:

Mohutná prevodovka s veľkými zotrvačnými hmotami prevodových kolies vyžaduje troška viac sily a trpezlivosti. Najvýraznejší nezvyk predstavuje radenie prevodov pri studenom motore. Keď chytím na sérii križovatiek červenú vlnu, jednotka dostane poriadne zabrať a občas sa ozve aj škŕkanie zubov z prevodovky. Pri rozhúpavaní vozidla na prekonanie hlbokého snehu sa mi zdalo umiestnenie spiatočky vedľa jednotky nie práve najšťastnejšie. Po rozbehnutí vozidla by v prevodovke stačila iba päťka.

Brzdy:

Kotúčové brzdy na všetkých štyroch kolesách, s prednými kotúčmi vnútorne chladenými sú absolútne špičkové. O takých brzdách som vždy sníval. Na výbornej účinnosti nestrácajú ani pri brzdení z vysokých rýchlostí. Neviem, či je to materiálom, alebo umiestnením kotúčov, po každom daždi za jednu noc zhrdzavejú. Brzdia však aj tak stále dobre a hrdza sa po niekoľkých zabrzdeniach zoderie.

Jazda:

Jazda s pre mňa nezvyčajne veľkým autom je napodiv ľahká a prirodená. Octavia sa správa stopercentne vypočítateľne, dokonca aj v krízových situáciách. Na väčšie rozmery Octavie vpredu a na bokoch som si zvykol takmer ihneď. Oveľa dlhšie mi trvalo zvyknúť si na zúžené zorné pole vzadu. Zadné okno je oproti Felícii užšie, je od vodiča vzdialenejšie, zadné stĺpiky sú široké a zasahujú do zorného poľa. Ukazuje sa však, že je to vecou zvyku. Oeľa nebezpečnejší sa mi javí široký a veľmi šikmý ľavý predný stĺpik. Zo trikrát ma dostal do krízovej situácie, keď sa mi hlavne na kruhovej križovatke skryli zaň autá i cyklista. Zbadal som ich na poslednú chvíľu, keď sa mi akoby zničoho nič zjavili rovno pred kapotou auta. Aj keď Combi je orientované skôr na úžitok, 110 kW motor poskytuje aj športový, ba dokonca až adrenalínový zážitok. Ani sa nedivím, že majiteľov týchto áut to láka robiť myšičky na prepchatých cestách. Pritom Octavia ponúka pri cestovaní decentnú, takmer komornú atmosféru, nerušenú hlukom motora, ani aerodynamikou a iba trochu hlukom pochádzajúcim z podvozka. Za jazdy netreba zvyšovať hlas ani pri vyšších rýchlostiach. Dosiahnuť dvestokilometrovú rýchlosť nie je pre 110 čertov pod kapotou žiaden problém. Veľmi príjemne ma prekvapila samozrejmosť, s akou Octavia zvládala jazdu aj v tejto vysokej rýchlosti. Pokojom jazdy pri dvestovke sa viac podobá oveľa väčšiemu Oplu Omega, ako možno rovesníkovi Citroenu Xantia, ktorý v dvesto kilometrovej rýchlosti poskakuje po ceste ako žriebä. Relatívne krátky rozstup osí kolies, posiľňovač riadenia, veľký uhol vytočenia predných kolies a zvislý náklon predných kolies v krajnej polohe zabezpečujú Octavii Combi lepšie manévrovacie schopnosti, ako má krátka Felícia. Octavia Combi 1,8 T 20 V napriek svojim výborným manévrovacím schopnostiam nie je vyslovene mestským vozidlom pre vyššiu spotrebu v mestskom režime jazdy. Je však vynikajúcim jazdcom na dlhé trate. Dalo by sa predpokladať, že takmer trojnásobne väčší výkon od Felície bude treba zaplatiť trojnásobne vyššou spotrebou. Nie je to pravda.

Spotreba:

Na Škode Octavia Combi 1,8 T 20V som za necelých šesť mesiacov najazdil 7 436 km, spálil som 609 l benzínu pri priemernej spotrebe 8,19 l /100 km (počítač ukazuje priemernú spotrebu 7,9 l /100 km). Priemerná rýchlosť 45 km/h poukazuje na využívanie Octavie prevažne v meste. Doterajšia priemerná spotreba mojej Octavie je zaťažená častými zimnými studenými štartami aspoň dvakrát za deň, prevahou krátkych jázd do troch km so studeným motorom po meste tiež najmenej dva krát za deň a značným podielom behu motora na prázdno. Koniec koncov, Octavia Combi nie je žiadne pierko. Každý špás niečo stojí. V tomto prípade sa vyšší komfort prejavil na hmotnosti vozidla (pohotovostná 1300 kg a celková 1815 kg) a tá si pýta svoju spotrebu paliva. Je ťažké odhadnúť, či v lete spotreba poklesne, pretože skráti sa síce doba ohrevu motora, ale pribudnú jazdy so zapnutou klimatizáciou. Múdrejší budem koncom roka. Pre porovnanie na Trabante 601 Combi s 19 kW som najazdil 41 687 km, spálil som 3 197 l benzínu pri priemernej spotrebe 7,67 l/100 km (keby som k benzínu prirátal 97 l spotrebovaného oleja, priemerná spotreba by sa zdvihla na 7,90 l/100 km). Na Furmane 135 LX so 42 kW som najazdil 47 495 km, spálil som 3 875 l benzínu pri priemernej spotrebe 8,16 l/100 km. Na Škode Felícia 1,3 LXi s motorom MPI so 40 kW som najazdil 95 728 km, spálil som 7182 l benzínu pri priemernej spotrebe 7,50 l /100 km. Myslím si, že predošlé údaje nepotrebujú komentár. Aj keď do priemernej spotreby Octavie mi štatisticky chýba celá polovica roka s priaznivjšími poveternostnými podmienkami ponechávam na úsudok čitateľa týchto riadkov, či Škoda Octavia Combi so 110 kW motorom a svojimi výbornými úžitkovými vlastnosťami má vysokú, alebo nízku spotrebu.

Nedostatky:

presnosť počítača priemernej spotreby je skôr orientačná výrazné špinenie celej karosérie vrátane skiel a strechy nedostatočné zastriekanie zadného skla ostrekovačom - horná časť skla zostáva suchá lepší by bol pamäťový cyklovač stieračov ako 4 prednastavené pevné intervaly pri jazde po drsnom asfalte počuť nie síce výrazné, ale predsa pazvuky z dverí a z páky ručnej brzdy elektrická zásuvka medzi prednými sedadlami neumožňuje nbíjať mobil, pretože nie je stále pod napätím - za určitých okolností sa vypína aj za jazdy záleží na okamihu uvoľnenia spojkového pedála, či spojka(alebo prevodovka?) na voľnobehu začne hrkotať - po opätovnom zošliapnutí a uvoľnení pedála hrkotanie prestane úzku časť zadného deleného operadla by som lepšie zúžitkoval, keby bola umiestnená vpravo.

Klady:

Motor s výnimočnými vlastnosťami dobré brzdy objemný batožinový priestor aj keď nie práve najpohodlnejší, predsa len príjemný, tichý interiér s výborným kúrením.





*******************************
Dodatek autora (28.4.2005):
*******************************


Po roku som sa s Octaviou dôverne skamarátil. Odvykol som si od rázneho zaobchádzania s plynovým pedálom, ktoré bolo potrebné vo Felícii. Naopak, zvykol som si na užšie zorné pole zadného skla, naučil som sa v križovatkách pozerať za ľavý predný stĺpik a prekračovať široký prah tak, aby som si nezašpinil nohavice. V praxi sme s rodinou viac krát preverili vlastnosť Octavie, ktorá ma na kombičku najviac lákala - ohromný objem batožinového priestoru. Zatiaľ nenastala situácia, aby našej štvorčlennej rodine nestačil.

Spotreba žiaroviek sa rozšírila o pravú zadnú obrysovú a o jednu malú žiarovku z tretieho brzdového svetla. Medzi poruchy sa zaradili aj hučiace ložiská predných kolies spojené s ich výmenou. Cenou ma trochu zaskočila údržba po 60 000 km. 11 500 Sk je dosť aj medzi bratmi.

Koncom leta sa ukázal dosť nepríjemný konštrukčný nedostatok. Keď som popoludní odstavil auto so zapnutou klimatizáciou, večer po naštartovaní motora sa voda vyzrážaná v klimatizácii usadila ako rosa na studenom čelnom skle. Vzduchu privádzanému jediným výduchom zaberajúcim asi štvrtinu šírky čelného skla trvalo pomerne dlho odrosenie skla. Navyše v strede umiestnený výduch nedostatočne ofukoval dolné rohy čelného skla.

Pre mňa najdôležitejším výsledkom sledovania spotreby Octavie je, že sa nenaplnili predpovede mojich kolegov o neúmerne vysokej spotrebe výkonného motora.

Mám pocit, že z pohľadu spotreby, motoru najviac pristane jazda v jarnom a jesennom období. Vzduch má v týchto obdobiach ideálnu teplotu. Nie je natoľko studený, aby neúmerne predlžoval zohriatie motora na prevádzkovú teplotu, ale je dosť chladný na to, aby zabezpečil dobré plnenie motora. Navyše v týchto obdobiach nebývajú na ceste prekážky v podobe snehovej kaše a netreba používať ani klimatizáciu."

*******************************
Dodatek autora (29.9.2005):
*******************************

Pripomenutie:

Na oživenie pamäte, Škodou Octavia Combi 1,8T 20V som za necelých šesť mesiacov v jeseni a v zime najazdil 7 436 km, spálil som 609 l benzínu pri priemernej spotrebe 8,19 l/100 km (počítač ukazoval priemernú spotrebu 7,9 l/100 km). Priemerná rýchlosť 45 km/h poukazovala na využívanie Octavie prevažne v meste. Priemerná spotreba Octavie za toto obdobie bola zaťažená zimnou prevádzkou - častými zimnými studenými štartami aspoň dvakrát za deň, prevahou krátkych jázd do troch km so studeným motorom po meste tiež najmenej dva krát za deň a značným podielom behu motora na prázdno. Vtedy bolo ťažké odhadnúť, či v lete spotreba poklesne, pretože som predpokladal, že skráti sa síce doba ohrevu motora, ale pribudnú jazdy so zapnutou klimatizáciou.

Spotreba v lete:

Vývoj spotreby v lete zdokumentujem na niekoľkých príkladoch. Čísla sú únavné, ale ukazujú, aké je zavádzajúce, keď niekto rozpráva o spotrebe svojho auta bez toho, aby vypočítaval priemernú spotrebu aspoň za jeden rok.
Na suchých veľkonočných cestách v jarnom počasí sme piati v aute s plným batožinovým priestorom prešli hore Hronom 207 km, priemernou rýchlosťou 83 km/h pri priemernej spotrebe 6,7 l/100 km. O niekoľko dní sme v tej istej zostave s občas zapnutou klimatizáciou prešli dole Hronom na Považie 208 km, priemernou rýchlosťou 90 km/h pri priemernej spotrebe 6,6 l/100 km.
Počas výletu na nízkotatranské Srdiečko ukázal počítač spotrebu po 24 km do kopca 10,4 l/100 km. Pri návrate, po ďalších 24 km dole kopcom spotreba klesla na 6,8 l/100 km.

V lete, v teplote 33°C, so stále zapnutou klimatizáciou sme obsadili Octaviu celou rodinou, zaťažili batožinou a v pahorkatine medzi Nitrou, Zlatými Moravcami a Vrábľami sme urobili 194 km, priemernou rýchlosťou 75 km/h s počítačovou priemernou spotrebou 6,5 l/100 km.
Veľmi podobnú spotrebu vykázala Octavia cestou na Istriu. Plne zaťažená, v 33C, so stále zapnutou klimatizáciou, na trase dlhej 702 km pri priemernej rýchlosti 83 km/h počítač ukázal priemernú spotrebu 6,7 l/100 km. Aj keď 701 km dlhá cesta z Istrie prebiehala svižnejšie, priemernú rýchlosť znížilo hodinové plazenie sa na chorvátskych hraniciach a polhodinová zápcha vo Viedni na 77 km/h. Počítač ukázal priemernú spotrebu 6,6 l/100 km.
Na trase dlhej 38 km, v okolí Brezna nás Octavia štyroch a bez batožiny povozila so zapnutou klimatizáciou za 5,1 l/100 km, priemernou rýchlosťou 62 km/h.
Po zime som neprestal denne jazdiť mestom do práce. Jedným z významných vplyvov na znížení letnej spotreby sa stal fakt, že po letnom rannom štarte sa takmer nezapínal sytič. Po naštartovaní motora priemerná spotreba nikdy neprekročila hranicu 15 l/100 km. V meste počítač ukazoval aj pri zapnutej klimatizácii spotrebu o 1 - 1,5 l/00 km menšiu, ako v zime. Na stredne dlhých trasách spotreba klesla o 0,5 - 1 l/00 km.

V lete pribudol počet km odjazdených na dlhších trasách, čo tiež významne prispelo k poklesu priemernej spotreby. Nepriaznivo spotrebu citeľne ovplyvnila skoro stále zapnutá klimatizácia. Jej spotrebu odhadujem na cca 0,5 - 1 l/100 km podľa podmienok jazdy. Mimochodom, aj základná klimatizácia, bez ovládania počítačom je vynikajúca vec na spríjemnenie cestovania. Už osem rokov jazdím vo dne, v noci, v zime i v lete so zapnutými stretávacími svetlami. Vplyv zapnutých svetiel na spotrebu neviem odhadnúť a ani som to neskúšal zistiť, pretože na takú zanedbateľnú spotrebu by boli potrebné presné prístroje a laboratórne podmienky. Odborníci odhadujú spotrebu zapnutých svetiel na 1 dl/100 km.
V letnom období som najazdil 11 275 km, spálil som 811 l benzínu pri priemernej spotrebe 7,19 l/100 km.

Spotreba po roku:

Presne po roku od kúpy Octavie ukazoval tachometer 15 270 najazdených km, zápisník pripomenul 1 152 l spáleného benzínu, čo po výpočtoch dáva priemernú spotrebu 7,54 l/100 km. Teraz nedokážem overiť presnosť počítača, pretože po odjazdení 10 000 km sa počítač vynuloval a pri údržbe auta v servise opäť vynulovali v počítači pamäť. V porovnaní s údajmi uvádzanými výrobcom vyšla skutočná priemerná spotreba nižšia o 0,36 l/100 km.

Záver:

Po roku som sa s Octaviou dôverne skamarátil. Odvykol som si od rázneho zaobchádzania s plynovým pedálom, ktoré bolo potrebné vo Felícii. Naopak, zvykol som si na užšie zorné pole zadného skla, naučil som sa v križovatkách pozerať za ľavý predný stĺpik a prekračovať široký prah tak, aby som si nezašpinil nohavice. V praxi sme s rodinou viac krát preverili vlastnosť Octavie, ktorá ma na kombičku najviac lákala - ohromný objem batožinového priestoru. Zatiaľ nenastala situácia, aby našej štvorčlennej rodine nestačil.
Spotreba žiaroviek sa rozšírila o pravú zadnú obrysovú a o jednu malú žiarovku z tretieho brzdového svetla. Medzi poruchy sa zaradilo aj hučiace ložisko pravého predného kolesa. Cenou ma trochu zaskočila údržba po 60 000 km. 11 500 Sk je dosť aj medzi bratmi.
Koncom leta sa ukázal dosť nepríjemný konštrukčný nedostatok. Keď som popoludní odstavil auto so zapnutou klimatizáciou, večer po naštartovaní motora sa voda vyzrážaná v klimatizácii usadila ako rosa na studenom čelnom skle. Vzduchu privádzanému jediným výduchom zaberajúcim asi štvrtinu šírky čelného skla trvalo pomerne dlho odrosenie skla. Navyše v strede umiestnený výduch nedostatočne ofukoval dolné rohy čelného skla.
Pre mňa najdôležitejším výsledkom sledovania spotreby Octavie je, že sa nenaplnili predpovede mojich kolegov o neúmerne vysokej spotrebe výkonného motora.
Mám pocit, že z pohľadu spotreby, motoru najviac pristane jazda v jarnom a jesennom období. Vzduch má v týchto obdobiach ideálnu teplotu. Nie je natoľko studený, aby neúmerne predlžoval zohriatie motora na prevádzkovú teplotu, ale je dosť chladný na to, aby zabezpečil dobré plnenie motora. Navyše v týchto obdobiach nebývajú na ceste prekážky v podobe snehovej kaše a netreba používať ani klimatizáciu.

Dovetok:

Pred Octaviou som jazdil na Felícii, v ktorej bolo umením prinútiť slabý motor k svižnej jazde. Vo Felícii nebolo treba starať sa o spotrebu. Predvídavosťou, taktizovaním a držaním motora vo vyšších otáčkach sa dali aj Felíciou dosiahnuť zaujímavé rýchlostné priemery. Nemal by som sa priznávať, ale dúfam, že to je už premlčané. Postupne som sa naučil narábať so 40 kW motorom tak, že pred šiestimi rokmi, nad ránom som s tromi pasažiermi a batožinou prešiel cestu do Košíc - 350 km za 3h 20min, čo je cestovný priemer 106 km/h.
Od 110 kW Octavie sa akosi samozrejme očakáva a nakoniec je to pre ňu úplne prirodzené, že hravo dosahuje vysoké rýchlosti, resp. vysoké cestovné priemery. So svojimi technickými danosťami jazdí Octavia takmer sama a nekladie takmer žiadne nároky na vodičské umenie. Netreba sa starať o presne načasované preraďovanie, predbiehacie manévre si netreba nijako pripravovať a netreba taktizovať ani v členitom teréne. Zakrátko som prišiel na to, že v Octavii sa o plynulosť jazdy netreba nijako zvlášť starať, čo značne odbremeňuje vodiča. Naopak, staré návyky z Felície, ako napríklad držanie motora vo vyšších otáčkach, zbytočne zvyšovali spotrebu. Začal som mať pocit, že v Octavii strácam časť svojho vodičského umenia a pomaly vodičsky hlúpnem. Preto celkom príjemnou výzvou na dosiahnutie určitej formy umenia v ovládaní silnej Octavie bolo pre mňa udržanie spotreby na najnižšej možnej hranici, nie však za každú cenu. Zníženie cestovnej rýchlosti pod povolené medze nie je pre mňa zaujímavé. Preto nehovorím, že sa mi podarilo dosiahnuť v spotrebe špičkové výkony. Nakoniec, nerobil som na zníženie spotreby žiadne špeciálne opatrenia. Po teoretickej stránke som sa snažil len odhaliť a pochopiť vlastnosti motora a naučil som sa využívať ich. S menším, či s väčším úspechom som sa snažil podriadiť emocionálnej samoregulácii a v neposlednom rade som sa snažil na spotrebu neustále myslieť. V praxi sa to prejavovalo tak, že motor som nevytáčal na vyššie otáčky ako bolo nevyhnutné, nejazdil som na trojke stosedemdesiatkou a zrýchľoval som s rozumnou dostatočnosťou, bez pokusov o lámanie rekordov v zrýchlení.

Nedokážem zabrániť zničeniu ložiska predného kolesa a nedokážem znížiť ani jeho cenu 2 500 SK. Spotreba je asi jediný faktor prevádzkových nákladov, na ktorý dokážem aspoň čiastočne vplývať, tak prečo by som to neurobil?
Viem, že mnohým vŕta v hlave načo môže byť dobré auto so silným motorom, keď jeho plné možnosti sa aj tak nedajú bežne využívať. Je predsa nepredstaviteľné jazdiť rýchlosťou 220 km/h po cestách 2. triedy a z každej križovatky štartovať so zrýchlením, po ktorom ostane len obláčik dymu spálenej gumy z pneumatík. Keď nemôžem a nechcem takto jazdiť, na čo mi je prebytok výkonu?
Opýtajte sa majiteľov domácich kín, resp. iných audiosúprav s 2x100 W, či počúvajú svoje zariadenia na plný výkon. Určite nie. Som presvedčený, že málokto z nich počul svoju aparatúru pustenú na plný výkon. Sila týchto zariadení spočíva v tom, že pri prevádzke na 1/3, resp. 1/2 výkon ponúkajú dostatočný hluk s vynikajúcou kvalitou zvuku bez skreslenia. Je to pomerne presná analógia so silným motorom. Pri rýchlosti 100 km/h pracuje 110 kW motor Octavie na 1/3 výkon. 40 kW motor Felície na tú istú rýchlosť spotreboval takmer 2/3 svojho výkonu. Dôsledky si vie domyslieť hádam každý, kto už aspoň raz sedel v aute.
Pre tých, ktorí v aute nesedeli, to poviem inakšie a zároveň odhalím jeden na prvý pohľad paradox. Snaha vyrovnať sa jazdou ostatným vozidlám na ceste ma nútila vyžmýkať zo slabého motora Felície maximum. Prebúdzala vo mne dravé vlastnosti športovca. Spôsob akoby športovej jazdy vo Felícii vyvolával zjavnú nevôľu a niekedy aj poníženie ostatných vodičov, hlavne silnejších vozidiel. Zavýjanie motora vytočeného na vysoké otáčky vyvolávalo určité napätie aj v posádke Felície.
Vedomie prebytku výkonu v silnej Octavii ma ako vodiča robí umierneným. Istota, že kavaléria 150 koní je kedykoľvek pripravená zodpovedajúco zatiahnuť pôsobí na mňa, uvoľňujúco a umožňuje mi jazdiť s kľudom, rozvahou a pokojom. Samozrejme, že hlboké, tiché pradenie motora pracujúceho v podstatne nižších otáčkach pôsobí upokojujúco aj na pasažierov. A o tom to je.

Úpravy:

1. Na Octavii mi vadilo, že elektrická zásuvka medzi prednými sedadlami nefungovala za každých okolností. Zásuvka zostávala bez napätia po zablokovaní ovládania zadných okien a rovnako nefungovala po vytiahnutí kľúča zapaľovania. Zjavne to malo byť bezpečnostné opatrenie proti vzniku požiaru zo zapaľovača cigariet v situáciách, keď v aute boli deti, resp. keď v aute nebol nik. V našom aute nikto nefajčí, takže zapaľovač som zo zásuvky odstránil a zásuvku som zakryl plastovou zátkou ako je vo Felícii. Zásuvku občas potrebujem na nabitie mobilného telefónu. Mobil sa nabíja približne dve hodiny a nie vždy sa pritrafí taká dlhá jazda bez prerušenia. Potreboval som teda prinútiť zásuvku, aby fungovala stále a za každých okolností.
Nadobudol som presvedčenie, že v Octavii by aj funkčnosť zásuvky mohol riadiť počítač. Pýtal som sa teda odborníkov na chip tuning, či by vedeli preprogramovaním počítača zabezpečiť trvalé napätie v zásuvke. Dostal som niekoľko odpovedí od elektromechanikov zo škodováckych servisov. Všetky rady sa zhodovali v názore, že tento problém sa nedá riešiť softwarovo. Väčšina odborníkov mi radila odstrihnúť zásuvku od káblov a natiahnuť k nej nový kábel z niektorej stále živej svorky pod volantom. Toto riešenie by bolo zaiste účinné, ale zdalo sa mi dosť drastické.
Už na prvý pohľad ma zaujala jedna rada od pána Martina Švorca z Prahy, ktorý zistil v škodováckom katalógu, že povely na činnosť zásuvky vykonáva relé č. 8 umiestnené na releovej doske pod panelom prístrojov v spodnom rade, druhé zľava. Toto relé nemá inú funkciu, len odpojiť zásuvku pri zatlačenej detskej poistke a vytiahnutom kľúči zapaľovania. Preto odporúčal vybrať relé z dosky a silové kontakty prepojiť mostíkom. Relé ovláda centrálna riadiaca jednotka dverí umiestnená tiež pod panelom prístrojov.

Takmer všetko bolo presne podľa škodováckeho katalógu. Hviezdičkovým skrutkovačom v dosť neprístupnom prostredí som povolil dve skrutky a plochým skrutkovačom som vypáčil zámky krytu pod volantom. Rozdiel oproti návodu bol v umiestnení relé. V mojom aute z roku 1999, nevedno prečo, bolo relé zastrčené v hornom rade a osamotené. Prišiel som na to tak, že som postupne prikladal prst na jednotlivé relé a súčasne som stláčal tlačidlo blokujúce ovládanie zadných okien. Na tom správnom relé som v prste cítil jemné ťuknutie pri zopnutí kontaktov. Nenechal som sa zmiasť ani jeho číslom 53, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou značí typ relé. Číslo pozície 8 som na reléovej doske pre dosť zlú prístupnosť nedokázal nájsť, ale vlastne ma už ani nezaujímalo.
Stačilo vybrať relé a do kontaktov č. 87 a 30 zasunúť mostík vyrobený z plochých kontaktov prepojených medeným elektroinštalačným drôtom. Všetko to trvalo tridsať minút vrátane identifikácie relé a výroby mostíka. Úplne najväčším problémom v tejto operácii bolo zadovážiť si hviezdičkové skrutkovače, čo mi trvalo takmer dva týždne.
Zásuvka teraz funguje stále a presne podľa mojich predstáv pri zablokovaných zadných oknách, aj pri vypnutom zapaľovaní. Takéto riešenie môjho problému sa mi javí ako veľmi elegantné.

2. Nepáčilo sa mi, že Octavia má vzadu iba jedno hmlové svetlo, hlavne keď som si uvedomil, že v prvom polroku používania Octavie som menil 3 žiarovky.
Pri zbežnej obhliadke možností rozsvietiť aj pravé zadné hmlové svetlo som nevychádzal z údivu. Združený pravý zadný reflektor obsahoval kompletný reflektor do hmly, ibaže otvor na žiarovku bol zaslepený. Rampa žiaroviek bola vybavená objímkou hmlovej žiarovky a tá bola vodivo spojená s päticou plochých kontaktov. Káblový konektor s plochými dutinkami však neobsahoval dutinku napájajúcu pravé hmlové svetlo. Tak tu som nepotreboval radu od nikoho.
V škodováckom servise som si kúpil za pár korún dutinku s katalógovým číslom 6U0972505, v elektropredajni som si tiež za pár korún zadovážil 2 m medeného kábla so sivou izoláciou a v predajni autopríslušenstva som si do tretice za pár korún kúpil rýchlospojku káblov a 21 W žiarovku do hmlového svetla. Už pred tým som mal doma autoinštalatérsku pružnú plastovú izolačnú pásku a frézku ø 6 upínateľnú do vŕtačky.
Po odskrutkovaní 6 skrutiek v kufri som vytiahol smerom hore plastový prah batožinového priestoru. Potom som potiahol smerom do dverového priestoru kryty bočných schránok pod zadnými stĺpikmi. Na ľavom zadnom reflektore som zistil, že hmlové svetlo je napájané bielosivým káblom cez tretiu dutinku zdola. Pár cm od konektora som našiel kúsok voľného tohto kábla. Na tento voľný kúsok som priložil rýchlospojku, do ktorej som už predtým vložil voľný koniec nového sivého kábla. Hrebienok rýchlospojky som kombinačkami zatlačil smerom ku káblom tak, aby prenikol izoláciou káblov až k ich jadru. Rýchlospojku som zaistil a prelepil izolačnou páskou. Nový kábel som prevliekol k pravému reflektoru a na niekoľkých miestach som ho izolačnou páskou prilepil ku zväzku káblov. Po odmeraní správnej dĺžky kábla som na jeho voľný koniec priletoval kúpenú dutinku, ktorú som vzápätí zastrčil do voľného miesta pravého konektora káblov. Vybral som z pravého reflektora rampu žiaroviek a po uvoľnení štyroch matíc som vybral z auta pravý združený reflektor. Prevŕtal som dieru do záslepky hmlového reflektora a otvor som frézkou zväčšil na rovnakú veľkosť ako na ostatných reflektoroch. Po vyčistení reflektora od zelektrizovaných plastových pilín som osadil združený reflektor na svoje miesto, vložil som do objímky žiarovku, vrátil som späť rampu so žiarovkami a od tej chvíle som začal svietiť aj pravým hmlovým svetlom.

3. Vyrušoval ma hluk tlačidla rukoväte ručnej brzdy. Rozobral som takmer celý stredový tunel a stále som sa nedostal k hrkotajúcemu tlačidlu. Až potom som prišiel na to, že netreba nič rozoberať. Stačí malým skrutkovačom nadvihnúť jazýček na spodnej strane plastového krytu páky ručnej brzdy a kryt stiahnuť z páky ručnej brzdy dopredu. Medzi telo páky a tiahlo ručnej brzdy som vložil kúsok polyuretanovej peny a kryt som zatlačil naspäť. Aké jednoduché!

Dva roky s Octaviou:

Význam môjho počiatočného váhania medzi kúpou novej Fabie alebo štyri roky jazdenej Octavie za rovnakú cenu sa ukázal po dvoch rokoch. Keby som sa rozhodol pre nové auto, po dvoch rokoch by som počítal len výdavky na benzín a údržbu. V prípade Octavie som po dvoch rokoch jazdenia zrazu mal doma šesťročné auto, ktoré si celkom prirodzene žiadalo okrem bežných prevádzkových nákladov aj ďalšie investície na výmenu opotrebovaných súčastí:

Doslúžili ložiská v predných kolesách. Ich výmena stála 7 000 Sk. Životnosť ložísk sa mi zdá prekvapivo krátka. Vydržali len 75 000 km a to je málo.

Autoservis konštatoval, že ak sa ručička teplomera z nulovej polohy nepohne ani po 80 km jazdy, ale ak kúrenie funguje, všetko je v poriadku. Súkromný automechanik potvrdil moje podozrenie na

pokazený termostat a navyše identifikoval pokazený snímač teploty kvapaliny. Oprava oboch stála 2 700 Sk. Po oprave sa citeľne ukľudnil motor a mierne klesla spotreba.

Exodus žiaroviek každého druhu zastavili v servise odporom zamontovaným niekde do elektroinštalácie. Zatiaľ sa zdá, že účinne a na dlhšiu dobu. Už poldruha roka sa nevypálila žiadna žiarovka.

Pokazený zadný ostrekovač navrhovali v servise opraviť výmenou celého stieračového motora za 6 000 Sk. Ostrekovač bol umiestnený v oske stierača. Časom sa do medzery medzi rúrku ostrekovača a osku stierača usadila špina a oxidy, ktoré napevno spojili rúrku s oskou. Pri stieraní sa rúrka ostrekovača začala krútiť so stieračom a voda striekala všade, len nie na sklo. Toto riešenie bolo konštrukčným omylom a bolo by len otázkou času, kedy by sa po výmene motora opäť zadrela a odlomila tryska. Konštruktéri na svoj omyl prišli a v novších modeloch premiestnili trysku do tretieho brzdového svetla. Autoservis mi premiestnenie ostrekovača neodporúčal. Súkromník zrekonštruoval ostrekovač výmenou tretieho brzdového svetla za čo som platil 2 000 SK.

Výmena brzdových platničiek a zarovnanie kotúčov ma stáli 6 000 Sk.
Prestal trúbiť klaksón, nový stál 2 500 SK.
Nechal som namontovať automat na zapínanie svetiel po naštartovaní motora. Až po niekoľkých zlyhaniach automatu za 1 500 Sk som sa dozvedel, že jeho relé nie je dimenzované na ďalšie žiarovky prívesu. Teraz pred pripojením prívesu k autu, musím vytiahnutím poistky odstaviť automat z činnosti. inak automat funguje k absolútnej spokojnosti.

Ojazdené letné Dunlopky som musel po 86 000 km vymeniť. Kúpil som celoročné Matadorácke

Adhesy za 14 000 SK. Celoročné pneumatiky som zvolil len preto, aby som sa pripravil na možné prijatie zákonnej povinnosti prezúvať na zimu pneumatiky a aby som umlčal pindačov, ktorým nevadí, že celú našu južanskú zimu prechodím v poltopánkach a v teniskách, ale do nemoty krákajú o nevyhnutnosti zimných gúm.

Čaká ma výmena hrkotajúcej spojky s pokazeným tlmičom torzných kmitov. Odhad ceny za opravu u súkromníka je na 14 000 Sk. V servise pýtajú za výmenu spojky od 20 do 40 000 Sk.

Zato motor ide ako švajčiarske hodinky. Spoľahlivo, ticho a úsporne. Očakávam, že prevádzkové náklady ešte viac zníži pohon na LPG. Zatiaľ som minul len 1,2 nádrže plynu a mám najazdených 600 KM. O tieto skúsenosti sa podelím neskôr.

Závady a opravy na autě

Behom pol roka vypálené žiarovky: 1x ľavá stretávacia, 1x pravá brzdová, 1x pravá zadná obrysová.

Osobní auta >  Škoda >  Octavia