Zavřít recenzi

Renault Megane Grandour Privilege

“Pohoda za volantom.”
Foto 1 / 1
  • Rok výroby: 2012 
  • Typ motoru: 1,6 Dci 
  • Stav km při koupi: 10 km 
  • Stav km nyní: 15 500 km 
  • Způsob řazení: manuál 
  • Status vozu při koupi:
  • Jak dlouho auto používáte? 5 měs.
  • Průměrná spotřeba: 5,6 l/100 km

Hodnocení a zkušenosti s autem

Spolehlivost

10
 

Jízdní vlastnosti

10
 

Komfort

9
 

Provozní náklady

9
 

Náhradní díly

9
 
Hodnocení celkem 9.4
Úvodom pár poznámok:
1. Hodnotenie píšem „už“ 5 mesiacov po zakúpení vozidla preto, aby som uľahčil rozhodovanie tým, ktorí uvažujú o kúpe tohto typu. Samozrejme budem priebežne dopĺňať informácie o údržbe, opravách a prípadné postrehy z prevádzky.
2. Auto je pre mňa prostriedok na prepravu z bodu A do bodu B. Vyberám si taký typ, ktorý mi vyhovuje a v ktorom sa dobre cítim.
3. Auto považujem za spotrebný tovar. Kupujem ho do firmy na leasing s predpokladom odpredaja po jeho ukončení po 3 – 4 rokoch. T.j. nerátam s tým, že vozidlo budem prevádzkovať 10 - 15 rokov.

Podľa môjho názoru nie je možné napísať 100% objektívny test auta. Nehovorím teraz o situácii, keď je hodnotiteľ nejakým spôsobom (napr. hmotne) zainteresovaný na tom, aby napísal recenziu v (ne)prospech daného typu približovadla. Mám na mysli skutočnosť, že okrem technických parametrov vozidla je šoférovanie v nemalej miere aj o pocitoch.
Uvediem konkrétny príklad: Za 4 roky som v služobnej Honde Accord Tourer najazdil 160 000 km. Bolo to výkonné, priestranné , spoľahlivé a bezpečné vozidlo. Ale nesadlo mi. Vadila mi najmä nízko položená sedačka a mohutný stredový tunel, o ktorý som si neustále udieral pravé koleno. Moje pocity charakterizuje výstižne výraz „vodič je zo všetkých strán zavalený hmotou“, ktorý použil istý recenzent v súvislosti s iným autom. Ja som si po usadnutí za volant pripadal ako pilot japonskej trpasličej ponorky z čias 2. svetovej vojny  . Samozrejme, to čo mne vadí, sa môže inému páčiť a opačne. To je myslím normálne a pre tolerantných ľudí vítané spestrenie života.
Po mierne filozofickom úvode prejdem k testu samotnému. Pre Renault som sa rozhodol preto, lebo som mal dobré skúsenosti s iným autom tejto značky. Vyhovoval mi kultivovaný motor, jazdné vlastnosti, európsky štýl interiéru a filozofia zobrazovacích prvkov a ovládačov. Grandtour je o 20 cm kratší, ako Accord, ale má o 100 litrov väčší kufor. Hoci zvnútra nie je až tak bohato priestorovo dimenzovaný, poskytuje relatívne dostatočné miesto pre 4 osoby. A hlavne som sa dobre cítil za volantom už keď som sa posadil do auta po prvý raz v predajni.
Vozidlo sme kupovali do firmy v čase krízy. Preto nám predajca poskytol výraznú zľavu. Aj vďaka nej som si mohol dopriať najvyššiu výbavu Privilege. K jej jednotlivým častiam sa dostanem keď budem popisovať vozidlo. Netradične budem pri popise postupovať od prednej časti auta dozadu.
Najviac vpredu sú predné parkovacie senzory. Výborná vec pri manévroch v stiesnených priestoroch, i keď pri zasnežení samozrejme nefungujú správne. Nasledujú svetlomety. Vo dne svietia iba LED svetlá, ktoré šetria elektrinu a teda aj nejaké to poldeci nafty. V noci si pochvaľujem bixenóny s ostrekovačmi. Ostrekovače svetiel sa spúšťajú automaticky pri dlhšom ostreknutí predného skla (zhruba nad 3 sekundy). To nie je príliš dobré, lebo pri silno zašpinenom prednom skle, najmä v zime, potrebujete dlhšie ostriekať predné sklo. Vtedy sa zbytočne míňa tekutina aj na ostrekovanie svetlometov, hoci ich nie je potrebné očistiť. Riešením by bolo separátne zapínanie ostrekovača svetlometov.
Dobre je vyriešené otváranie prednej kapoty (príslušný „cuplík“ pod plechom je ľahko prístupný) a fajn je aj plynová vzpera namiesto kovovej tyče. Pod kapotou sa skrýva 130 k motor dCi. Do 1 500 otáčok je zhruba rovnako vlažný, ako iné dieselové motory, s ktorými som mal tú česť. Potom je ale veľmi živý a pritom tichý. Podľa môjho názoru o poznanie rýchlejšie reaguje na pridanie plynu ako 150 k motor v Honde. I keď si uvedomujem, že porovnávam motory, ktoré boli vyvíjané s časovým odstupom niekoľkých rokov. V každom prípade pre bežné jazdenie s dodržiavaním povolených limitov je motor dostatočne výkonný a má výborný priebeh krútiaceho momentu. Podrží vás aj v kritických situáciách, kedy treba razantnejšie zrýchliť, alebo krátkodobo prekročiť maximálnu povolenú rýchlosť. Aby som nezabudol za jazdy a po zohriatí aj na voľnobehu, ho v kabíne prakticky nepočujete.
Cez motor sa dostávam k systému štart-stop. Funguje pri vonkajšej teplote nad 1°C a istej teplote motora (neviem presne akej, lebo teplota motora nie je meraná digitálne). Predpokladám, že limitujúce je aj % vybitia akumulátora. Na tento systém sa dá rýchlo zvyknúť. Motor sa po zastavení (križovatka,...) vypne. Po stlačení spojky opäť naskočí a to takmer okamžite. Nemusíte sa teda obávať, že budete brzdou mestskej premávky. Naopak, ak vám napr. pri rozbehu do kopca motor zdochne, stačí stlačiť spojkový pedál a on automaticky naštartuje. Niekedy pri jazde krok – sun - krok v kolóne túto funkciu vypínam, aby sa motor každých pár sekúnd nevypínal a neštartoval.
Veľmi podstatnou informáciou pri motore je spotreba. Na túto tému by sa dala napísať dizertačná práca. Predovšetkým si treba uvedomiť, že kombinovaná spotreba uvádzaná ktorýmkoľvek výrobcom v technickom preukaze, sa meria predpísanou metodikou v laboratóriu a je vždy nižšia ako prevádzková spotreba! U vozidiel s štart – stop systémom to platí dvojnásobne. Rozdiel medzi kombinovanou a prevádzkovou spotrebou dosahuje v závislosti na štýle jazdy a ďalších faktoroch zhruba 1 – 3 litre. Z hľadiska spotreby sú samozrejme najlepšie dlhšie jazdy mimo diaľnice a mesta. Ja som pri jazde na dojazdovej pneumatike (po defekte, január, mokrá cesta) prešiel na nezabehnutom motore trasu dlhú 350 km, prevažne po diaľnici rýchlosťou 90 km/h a spotreba bola 4,3 l/100km. Pri ustálených 90 km/h ukazuje na 6. rýchlostnom stupni palubný počítač menej ako 4 litre pri 110km/h je to 5 litrov a pri 130 km/h niečo pod 6 litrov. V meste na štvorke pri 50 km/h je údaj zhruba 2,5 litra. Všetko samozrejme so zohriatym motorom. Z hľadiska spotreby mám smolu v tom, že jazdím najviac krátke jazdy v meste a dlhé jazdy po diaľnici rýchlosťou 130 km/h. Vtedy má auto vyššiu spotrebu. Za týchto podmienok je priemerná spotreba vypočítaná z tankovania a prejdených 15 000 km od zakúpenia auta 5,6 litra. Možno predpokladať že sa zníži, lebo väčšina nabehaných km je v zime a motor ešte nie je úplne zabehnutý. Takže kto jazdí prevažne mimo diaľnice, alebo sa na nich neponáhľa, môže dosiahnuť hodnotu pod 5 litrov.
V popise je na rade predné sklo. Stierače ako tak ujdú, ale ostrekovače sú biedne. Hovorím o zime, keď je slaná špina a ich dostrek je vtedy nevyhovujúci. Na príčine nie je nastavenie trysiek, je to ich vlastnosť. Riešili to mnohí majitelia Méganov na diskusnej stránke Renaultu. Jeden radil vymeniť trysky za také, čo striekajú kvapky, konkrétne ostrekovače zo Superba. Už som si ich kúpil, no nemal doposiaľ čas nainštalovať. Posťažujem sa aj na automatické zapínanie stieračov. V návode je upozornenie, že senzor nefunguje správne pri mrholení a snežení, čo je bohužiaľ pravda. Buď cez okno nevidíte a stierače stoja, alebo dookola usilovne stierajú tie 2 vločky, ktoré sú na celom skle. Nechápem ale, prečo analogický senzor v Honde fungoval o poznanie lepšie (i keď tiež zďaleka nie dokonale). Aby som ale iba nekritizoval. Pri normálnom daždi senzor, stierače aj ostrekovače pracujú uspokojivo. A naopak, príjemná je skutočnosť, že ak zapnete stieranie s ostrekovaním (predného, ale aj zadného okna), tak po dobehu stierača počká riadiaca jednotka pár sekúnd a potom nechá spraviť stieračom ešte jeden kyv. To preto, aby sa zotreli stekajúce zvyšky vody.
Z opačnej strany predného skla je okrem kritizovaného senzora predná kamera. Tá umožňuje sledovanie jazdného pruhu. Túto funkciu mám aktivovanú, lebo znižuje akustickým signálom riziko nechceného vybehnutia z cesty. Pri kľučkovaní medzi výmoľmi na ceste síce občas pípa zbytočne, ale to sa dá ignorovať resp. dočasne vypnúť. Kamera tiež automaticky zapína svetlá a prepína tlmené/diaľkové. Prepínanie diaľkových svetiel je problematické. Napr. ak idete v noci po diaľnici, pred vami je kamión a oproti nič, tak kamera to vyhodnotí ako tmu a vy mu svietite do chrbta diaľkovými zozadu. Preto túto funkciu väčšinou vypínam a svetlá prepínam manuálne.
Vstavaný navigačný systém je výborný. Vrátane ovládania. Zobrazuje o. i. maximálnu dovolená rýchlosť na danej komunikácii. Pri jej dosiahnutí začne symbol blikať, po prekročení zmení číslo farbu z čiernej na červenú. Pri upgrade máp som ale prišiel o všetky zapamätané cieľové miesta. Neviem, či to bola moja chyba, alebo vlastnosť zariadenia. Na displeji navigátora sa zobrazuje aj vonkajšia teplota, čas a údaje z autorádia. Nič nechýba, nič nie je navyše. Pri zaradení spiatočky sa automaticky objaví obraz zo zadnej parkovacej kamery. Kamera je na nezaplatenie, najmä pri parkovaní v meste. Jediná drobná výhrada – po naštartovaní a zaradení spiatočky treba chvíľu čakať, než naskočí obraz kamery (najprv nabehne logo Renaultu). Na chvíľu preskočím na chvost auta – parkovacia kamera je umiestnená tesne nad EVČ, je maličká a keď je mokro, či sneží, zašpiní sa. Ale stačí ju otrieť prstom a obraz je ostrý. Zadné parkovacie senzory sú bezproblémové.
Teraz je na rade je palubná doska. Recenzia utešene bobtná, takže nepôjdem do detailov. Digitálny tachometer mne osobne vyhovuje, viem takmer presne určiť akou idem rýchlosťou. Ako každý tachometer má odchýlku. Tá je v mojom vozidle + 3km/h pri rýchlosti 50 km/h na 16“ zimných pneumatikách. Na letných 17“ ukazuje za rovnakých podmienok o 2 km/h viac, ako je skutočnosť. Šikovné je rozsvietenie zeleného/červeného oblúka na tachometri pri zapnutom tempomate. Zelený signalizuje aktivovaný tempomat, červený prekročenie nastavenej rýchlosti.
Ukazovatele množstva paliva a teploty motoru by mohli mať jemnejšie delenie stupnice. Ale aj takto sú vyhovujúce. Palubný počítač čo do funkcií, tak aj ovládania zobrazenia a nastavenia, je sofistikovaný. Samozrejme naučiť sa ovládať množstvo jeho funkcií chvíľu trvá (to sa týka aj autorádia a čiastočne tiež automatickej klimatizácie). Otáčkomer má pole vysokých otáčok vyznačené žltou farbou Toto veľmi vadilo redaktorke TV Prima, ktorá Megane testovala (poznámka: Ak chcete vidieť etalón neobjektívnosti, odporúčam si porovnať si na ich WEBe test Megane Grandtour a prvý test Škody Rapid). Mne žltá farba na otáčkomere neprekáža. Trocha mi však vadí pomerne malý rozmer symbolov šípok odporúčajúcich vodičovi preradenie, či podradenie. Bolo by ich dobré buď zväčšiť, alebo farebne zvýrazniť. Keď už som pri farebnom zvýraznení – toto by som odporúčal aj pre štartovacie tlačidlo. Alebo tlačidlo umiestniť trocha vyššie.
Páčka pre ovládanie zadného stierača umožňuje buď zapnutie a vypnutie cyklického stierania, alebo ostreknutie okna so súčasným stieraním. Ak chcete pri riedkom daždi jednorázovo zotrieť zadné okno, musíte 2 x za sebou pootočiť touto páčkou, aby ste zapli a vzápätí vypli cyklické stieranie. Bolo by dobré doplniť ďalšiu polohu ovládača (napr. pootočením na opačnú stranu), kedy by sa vykonal iba jeden kyv. Ostrekovač zadného okna je ešte horší ako predného. Nielen, že trvá chvíľu, než začne tiecť voda, takže stierač „brúsi“ suché zaprášené sklo (to však robí väčšina áut so zadným stieračom a ostrekovačom), ale ostrekovač navyše okno de facto neostrekuje, ale iba naň púšťa ostrekovaciu tekutinu. Tekutina hnaná gravitáciou steká dole. Lenže pri vyšších rýchlostiach vďaka prúdeniu vzduchu steká pomalšie na pol ceste ju zotrie stierač. Očistiť spodnú časť okna je vtedy de fakto nemožné, lebo tekutina dole nedorazí, alebo iba v nepatrnom množstve. Aj tu by mal výrobca zasiahnuť. Odporúčal by som zaviesť oneskorenie kyvu stierača oproti ostreknutiu (aby stierač nestieral suché sklo) a zrekonštruovať ostrekovač, aby sklo ostrekoval a nie iba vypúšťal kvapalinu.
Autorádio Arkamys nie je žiadny super hi-fi stroj, ale bežnému vodičovi vyhovie. A to ako možnosťami nastavenia, tak aj relatívne slušným zvukom. Vadia mi malé rozmery ovládacích prvkov a z toho vyplývajúca horšia ovládateľnosť umocnená trocha nízko umiestneným panelom. Otvor pre USB na paneli spôsobuje problém pri „bežných“ USB flash pamätiach. Ja som si kvôli tomu kúpil najnižší USB pamäťový kľúč, aký mali v obchode. Ten trčí nad panel nejakých 5-7 mm, takže nezavadzia. Ovládanie rádia na „kocke“ napravo pod volantom je dobré, ale neumožňuje krokovať po predvoľbách. Alebo som neprišiel na to ako. Predvoľby preto prepínam priamo na rádiu, čo nie je za jazdy príliš bezpečné.
Kúrenie je vyhovujúce, aj keď trocha neskoro nabieha (daň za úsporný motor). Dobre preto padne elektrické vyhrievanie predných sedadiel, ktorému ale možno vytknúť umiestnenie ovládačov na spodnom boku sedačiek. Ak napr. spolujazdec zabudne pred vystúpením z auta vypnúť vyhrievanie jeho sedačky, vyšší vodič gombík zo svojho miesta po patričnom natiahnutí a chvíľke šmátrania nájde a vypne. Neodporúčam to robiť za jazdy. Nechápem, prečo neumiestnil výrobca tieto ovládače na stredový panel vedľa ovládača tempomatu a obmedzovača maximálnej rýchlosti.
Keď zmieňujem tempomat a obmedzovač Méganu je niekedy vytýkané rozmiestnenie príslušných ovládacích prvkov na 3 miestach. Konkrétne na stredovom paneli a po oboch stranách volantu. Predovšetkým - ovládač na stredovom paneli má asi väčšina šoférov neustále zapnutý. Takže tempomat sa ovláda iba na volante. Rozmiestnenie gombíkov vpravo a vľavo je logické, mne osobne vyhovuje a pripadá lepšie, ako na Honde, kde je všetko natlačené na pravej strane volantu. Ináč obmedzovaču rýchlosti som neprišiel na chuť, takže ho nepoužívam.
Z elektroniky som ešte zabudol na handsfree. Bluetooth funguje výborne a bez problému som ho spároval s 2 rôznymi mobilmi NOKIA. Aj jeho ovládanie na zmienenej „kocke“ na pravej strane volantu je dobre vyriešené.
Volant sa veľmi príjemne drží. Vyhovuje mi rozmermi, tvarom a materiálom. V zime by som privítal (v príplatkovej verzii) jeho vyhrievanie, ale to v súčasnosti nemajú ani oveľa drahšie modely. Radenie je presné. Kto mal doposiaľ tú česť jazdiť iba so Škodovkami a pod. si musí zvyknúť na trocha atypickú spiatočku.
Sedadlá sú v mojej verzii polokožené, ani tvrdé ani mäkké. Sedí sa v nich pohodlne a bočná časť operadiel poskytuje oporu pri prejazde zákrut. Výborne je vyriešený vertikálny posun opierok hlavy, ktoré majú aj možnosť horizontálneho nastavenia. Mechanická ručná brzda (nechcel som poloautomatickú) bohužiaľ zmenšuje lakťovú opierku. V aute by som privítal (okrem „pašeráckych“ schránok v podlahe) nejaké odkladacie priestory na mobil a okuliare.
Madlá predných dverí sú umiestnené veľmi vpredu. Ak nasadnete do auta, pripútate sa a potom idete zatvárať naplno otvorené dvere, máte problém na madlo dočiahnuť. Miesto pre opretie ľavého lakťa je zase príliš nízko, teda ak ste zvyknutý šoférovať s opretou ľavou rukou.
Hluk v kabíne je nízky, i keď mám pocit, že zvuková izolácia je o trocha horšia ako v Honde. Výhľad dopredu a do bokov z miesta vodiča je uspokojivý, čo sa nedá povedať o malom zadnom okne. To je však bežné u karosérií hatchback. Cúvacie senzory preto vrelo odporúčam, o užitočnosti kamery som sa už zmieňoval.
Jazdné vlastnosti ma prekvapili. Očakával som mäkký francúzsky podvozok s nakláňaním auta v zákrutách. Skutočnosťou je perovanie skôr tvrdšie ako mäkké. Vďaka nemu vozidlo dobre sedí na ceste a poslušne reaguje na volant. Posilňovač riadenia je veľmi dobre naladený, posilňovač bŕzd je nastavený vyhovujúco. Keďže nie som pretekár a nejazdím na doraz, nechýba mi viac prvkové uloženie zadnej nápravy. Môžem povedať, že zladenie podvozka s motorom je z môjho pohľadu vynikajúce a vďaka nemu je riadenie vozidla veľmi príjemné (slovenčina má na to priliehavý výraz - mám z šoférovania tohto auta pasiu). Príjemná pre vodiča je hands free karta, vďaka ktorej sa auto samo odomkne/uzamkne pri priblížení, resp. vzdialení. Pri odchádzaní od auta sa vždy zahrám na ženu Lotovu. Teda obzriem sa, či auto zablikalo a zapípalo, čo značí, že sa naozaj zamklo. Menej výhodná je karta pre spolujazdca. Keď vodič ide napr. zaplatiť na pumpe a kartu nenechá v aute, tak spolujazdec je uzamknutý. Pri jeho prudšom pohybe, či otvorení dverí sa spustí alarm. Pravdu povediac, aj vodič je šikanovaný, a síce ak s kartou vo vrecku ide do motorového priestoru, napr. dolievať tekutinu do ostrekovačov. Potom čo zavrie svoje dvere a podvihne prednú kapotu, alarm začne jačať (lebo spredu karta nemá dosah). Samozrejme odvtedy nechávam pri mojom pôsobení v motorovom priestore pootvorené niektoré z dverí a je po probléme. Napriek uvedeným drobným výhradám považujem kartu za prínos.
Ďalším zlepšovákom francúzskych konštruktérov je klapka v hrdle palivovej nádrže. Pri tankovaní nemusíte povoľovať uzáver ako pri iných autách. Ani ho nezabudnete naskrutkovať. Skrátka ďalšia príjemnosť. A keď už som pri príjemných vylepšeniach, nemôžem nezmieniť „elektronický nos“ . Vďaka nemu necítite v kabíne dymiace vozidlo pred vami. Príslušný senzor zapne okamžite vnútornú cirkuláciu vzduchu a dym sa do kabíny nedostane. Keďže občas chodím okolo čistiarne odpadových vôd tak som zistil, že organické pachy senzor neregistruje, alebo registruje oneskorene. Skrátka ČOV-ku zacítite. Ale tento zápach je myslím zdraviu neškodný.
500 litrový kufor je rozmermi, nízkou nakladacou hranou a tvarom plne vyhovujúci.
Teraz zopár negatív:
- Návod by mohol byť lepšie napísaný. Nie že by bol vyložene zlý, ale nie je ani moc dobrý.
- Kľúč na povoľovanie matíc kolies neznesie väčšie namáhanie. Keď som mal defekt, vydržal povoliť 2 matice. Pri tretej sa zdeformovala jeho hlava (šesťhran) a bolo po kľúči. Našťastie som bol na pumpe a kúpil som si iný.
- Koleso meníte výnimočne, ale zadnú kapotu dvíhate aj viac razy denne. Ak prší (alebo keď dôkladnejšie ostriekate zadné sklo), tak po zdvihnutí piatych dverí začne stekať na pravej aj ľavej strane v mieste zahnutia plechu voda, ktorá vám kvapká na hlavu, alebo za krk. Pokiaľ ste +/- v prostriedku, kvapky padajú napravo a naľavo od vás, takže sa nič nedeje. Ale beda ak sa pozabudnete vycentrovať, voda vás neminie. Toto mne osobne vadí na tomto aute najviac

Čo povedať záverom? Snažil som sa pravdivo opísať klady aj zápory, zistené za 5 mesiacov a 15 000 prejdených km na tomto aute. Na začiatku som sa zmienil o dôležitosti pocitov pri šoférovaní každého auta. Tie sú v mojom prípade pri recenzovanom auta veľmi pozitívne. Preto, a samozrejme aj pre vynikajúci pomer výkon/cena, vozidlo hodnotím kladne. Takže napriek vyššie uvedeným výhradám mi Megane prirástol k srdcu a neľutujem, že som si ho vybral. Keď si do neho sadám aj keď ho šoférujem, cítim pohodu. Na tomto vozidle je skrátka vidno, že ho konštruovali príslušníci národa, ktorý si vie vychutnávať príjemné stránky života. A pokiaľ ma auto (ako doposiaľ vždy) odvezie bez poruchy tam kde potrebujem, potom viac ani nepotrebujem.

Závady a opravy na autě

Žiadne
<
Přejít na standardní verzi stránky »